Force Czecho-Slovakia
Andrej Marečák - 16. miesto
Príprava bola priemerná, od začiatku som mal dobré tempo, setup zo Singapuru fungoval aj v Malajzii a išlo sa mi výborne.
Kvalifikácia mi nevyšla, dosť výrazne som zaostal za svojim maximom. V Q2 som to popravde aj čakal, ale že budem strácať aj v Q1 som nečakal. Výsledné 5. miesto síce sklamanie, ale dalo sa s tým ešte čosi urobiť.
To by som však nesmel chybovať na štarte kedy som ostal visieť na pit limiteri (asi sa znova stlačil 2x). Síce som si to ešte relatívne rýchlo uvedomil, ale napriek tomu som stratil. Pozerám, že zle odštartoval aj Jaro tak som sa aspoň pousmial, že my sme už ako siamské dvojčatá
. Stále to bolo v pohode, aj z 10. miesta sa dá čosi dobré zajazdiť. Nanešťastie, predomnou začali jazdci predvádzať synchronizované piruety. V prípade Maroša to bolo nezavinené a našťastie som sa mu vyhol, ale druhému roztočenému monopostu (Karel) som sa už bohužiaľ nevyhol. Prišiel som o predné krídlo, zozadu potom prišiel ešte náraz od Ondreja Hoška a bolo vymaľované. V podstate po závode, na trať nevyšiel ani SC, takže kým som sa dotrepal do boxov, tak už som strácal celú večnosť. Po zastávke som tak nejak zo svojich predchádzajúcich skúseností tušil, že auto bude na tom zle a bohužiaľ, znova som sa nemýlil. Auto o 1,5 sekundy na kolo pomalšie a ja som ani len nedobiehal jazdcov predomnou. Konkurencia je v Ačku naozaj vysoká a rozdiely medzi jazdcami už ani zďaleka nie sú také veľké. Nebyť nového bodovacieho systému, tak to s určitosťou odstavím už po prvom kole. Odsudený na posledné miesto som jazdil najlepšie ako som vedel, v podstate som išiel 35 kolovú kvalfiikáciu, ale aj tak som to dokázal vytiahnuť len na 16. miesto zo 17. Mohlo to byť aj lepšie, ale posledné kolá som sa zaplietol do súbojov s okolo rýchlejšími jazdcami a celý vystresovaný z tejto situácie som ešte aj kolidoval s Tomášom Vejrychom, za čo sa mu ospravedlňujem. Bolo by mi blbé skončiť pred ním, tak som sa doviezol za ním.
Čo k tomu dodať, začal by som asi pozitívne, potešil ma Patrik, ktorý hrdo hájil ružové farby, keď som vypadol ja. Pred ním skončili už len jazdci, od ktorých sa to aj očakávalo, takže za mňa veľká spokojnosť s jeho výkonom a výsledkom. U mňa to už také ružové nebolo, mrzí ma to, pretože som veril v to, že sa pri neučasti Jirku Syrovatského prvýkrát v tejto lige dostanem do vedenia v pohári jazdcov. Osud to však zariadil inak, bojoval som o to, aby som preteky nedokončil úplne posledný. Pripomenulo mi to minulosezónny Bahrajn, kde som mal tiež v tréningoch fantastické tempo a dopadlo to presne rovnako. Keby človek aspoň netrénoval, tak by ho to mrzelo menej, ale nič to ideme ďalej. Malou náplasťou pre mňa môže byť aspoň to, že pódium bolo dosť netradičné a súperi mi zase až tak neodskočili. Gratulujem im k super výkonu, najmä teda Patrikovi Novotnému, už v tréningoch vyzeral dobre, no aj napriek tomu som očakával iného víťaza (mimo mňa), takže príjemne prekvapil. Ostáva mi už len dúfať, že v Austine budem mať viac šťastia.
Patrik Rusiňák - 7. miesto
Na Malajziu som sa po nevydarenom Singapure pozeral s rešpektom a cieľom bola TOP 10, neočakával som nič lepšie. Kedže Aďo začal znova chodiť na intrák, tak ostala celá príprava na Bčko a neskôr aj na Ačko na mne, našťastie nám stihol pred odchodom pripraviť výborný set, ktorý sme upravili len minimálne v piatok pred Ačkom. Zo začiatku sa mi nedarilo, bol som len o pol sekundy rýchlejší ako Jarda, takže to nevyzeralo ružovo (okrem auta
). Plus ďalší týžden som mal trénovať sám, čo ma ale vôbec nebaví a v utorok to vyzeralo na nulovú prípravu do konca týždňa, keď som zajazdil asi 5 kôl a povedal som si že na to kašlem. No našťastie som sa v stredu zobudil chorý, čo znamenalo že nebudem zaneprázdnený školou a budem sa doma nudiť. A keď sa Patrik doma nudí tak zapne PC a jazdí
. Najazdil som v priebehu 3 dní asi 400 kôl, časy išli rapídne dole a ja som spoznal takmer každý milimeter trate. Cítil som sa byť dobre pripravený, cieľom ostalo TOP 10.
V Q1 som hneď v prvom pokuse zajazdil 1:30,6 a do konca sa mi ten čas nepodarilo zlepšiť, no stačil na postub do Q2 z 9. miesta. Do Q2 som vyštartoval ihneď ako sa dalo, stál som prvý pri semafore. Všetci sme sa radili klasicky za seba, len Karel Baško to asi nepochopil a drzo sa postavil vedľa mňa. No aj tak som do výjazdového kola vyrazil pred ním a pripravoval si gumy a brzdy na rýchle kolo. Sledoval som späťáky a nechápal som čo robí, keď bol na mne úplne nalepený. Na konci 2. sektora mi to do vlásenky pustil ako keby sme bojovali v pretekoch, čo ma neskutočne vytočilo. Nemám proti Karlovi nič, dokonca mu fandím, ale niekedy mi to príde tak, ako keby si jazdci VGP mysleli, že si môžu dovoliť všetko (jedného takého sme tu už mali). Viem že to nie je v pravidlách ale takéto manévre sa v kvalde proste nerobia. A ja s nervami jazdiť neviem, tak som nakoniec pokazil obe kolá, no nebudem sa vyhovárať. S 10. miestom na štarte som bol spokojný.
Do pretekov som nastupoval s overenou taktikou HHS (15,16,6). Štart mi nevyšiel, hneď som to stočil doľava, čo ma stálo 1 alebo 2 pozície. No čo sa stalo v T1 bolo neskutočné. Objavili sa predomnou asi 4 roztočené autá a ja som okolo nich prekľučkoval akoby nič
. Zrazu som sa objavil na 5. mieste a prvých pár kôl som bojoval s Mihalovičom a Slatinom. Obaja ma predbehli, no Romanovi spadol net keď sme boli tesne pri sebe a Filip urobil chybu keď som sa na neho doťahoval naspäť. Tak som si pokojne jazdil na 5. mieste, predomnou diera 10 sekúnd, zamnou 5 a tak som sa snažil jazdiť ako v simulácií, dokonca som na tých hardoch jazdil o pol sekundy lepšie časy. Na konci stintu sa na mňa dotiahli Maroš s Jarom, no ja som hneď po Marošovom útoku zabočil do boxov spolu s Jarom. Myslel som, že Maroš vyjde po zastávke až za nami, no musel to posledné kolo neskutočne tlačíť, lebo vyšiel pred nami s ešte väčším náskokom. Jaro ma hneď na to predbehol a začali mi utekať. Takto sám som si išiel až do cieľa, snažil som si strážiť Martina Frajku a Filipa Mihaloviča, no keď som zistil že Martin kopíruje Tuťkovu stratégiu z Bčka a Filip na mňa nestačí, tak som zvoľnil a išiel na istotu, kedže som vedel, že aj keby ma počas boxov predbehli, tak by nemali proti mojim novým softom nárok. Nakoniec som vyšiel pred Martinom asi 2 sekundy a o 2 kolá na to mal stratu už 10 sekúnd. Vtedy som to vypustil a v pohodičke si došiel s dierou predomnou aj zamnou na krásnom 7. mieste.
Po Malajzií sa jedno oko raduje a druhé plače. Síce som veľmi šťastný z môjho umiestnenia, no je mi ľúto Aďa. Ani nie kvôli tímu, už od začiatku vieme že v PK veľa vody nenamútime, no veril som že pri Jirkovej absencií sa posunie na prvé miesto v šampionáte a niekde hlboko v mysli stále verím, že by mu to mohlo výjsť na titul, zaslúži si ho a v simulácií bol poriadne rýchly. No nevadí, ideme ďalej ako tím a vrátime sa ešte silnejší ako doteraz. Vidíme sa v USA
.