Po veľkej smole v niekoľkých predchádzajúcich pretekoch som bol trocha znechutený, no vedel som, že práve Monaco môže byť ten zlom a tak som sa na neho chcel pripraviť čo najlepšie. Avšak 2 týždne pred pretekmi som mal nabitý program, snažil som sa trénovať aspoň po nociach, vždy len zopár kôl, no myslím že som bol celkom dobre pripravený. Ciele neboli žiadne, prial som si len bezproblémové preteky.

V kvalifikácií som dlho nevedel odjazdiť slušné kolo, bál som sa ísť naplno, no nakoniec som to tam pustil a postúpil som do Q2. Tam som natankoval na 2 merané kolá. Prvé som zašiel na istotu a druhé som mal veľmi dobre rozbehnuté, no spravil som chybu v brzdení do šikany po výjazde z tunela a tam sen na lepší čas zhasol. Nakoniec ale 7.miesto, klamal by som ak by som povedal, že som nebol spokojný.

Do pretekov som rozmýšľal o nasadení stredných pneu, no moje prvé stinty bývajú vždy otrasné a tak som obul tvrdé aby som sa vytrápil na začiatku a potom už len sťahoval. Do T1 sme sa tam natlačili 3ja vedľa seba, no nič strašné a ja som sa ocitol na 6.mieste. Zo zadu na mňa začal dotierať Ondra Nigrin, snažil som sa ho udržať za sebou, no bol na mňa dosť rýchly a tak som sa ho chcel aspoň držať. Lenže on my hneď utiekol na nejakých 5-6 sekund a potom asi začal šetriť, rozostup ostal po dlhšiu dobu konštantný. Za mnou bojovali Tomášovia, Vejrych a Pošefko a ja som preto mohol šetriť pneu, kedže som to chcel skúsiť na HMS. Tomáš Pošefko sa po chvíli ale odpútal a začal ma dobiehať. Ja som však stále jazdil s chladnou hlavou, nešiel som zbytočne do rizika, no ani som mu to nechcel darovať zadarmo. Tomáš ale asi tiež nechcel riskovať a aj keď som čakal že mi to niekde pustí, tak to nespravil. Nevedel som, na akej je stratégií, no chcel som zabrániť undercutu a v 24.kole som zašiel po stredné, inak by som to potiahol na hardoch ešte nejaké to kolečko. Tomáš ale ostával dlho vonku a ja som ho sťahoval. Vtedy som bol presvedčený o tom, že ide na jeden pitstop a ja som na to tlačil, samozrejme som ešte neriskoval. Pred jeho zastávkou bol rozostup medzi nami asi 4 sekundy, a ja som mal pred sebou ešte zopár kôl na midoch. Po zastávke vyšiel na trať asi 9 sekund zamnou, no nejako ma nesťahoval, až sa zamnou objavil znova Ondra Nigrin. Tu som si povedal, že pokiaľ ma nebude súboj nejak veľmi zdržovať, tak ho za sebou budem držať, no v momente keď nás Tomáš bude dobiehať, tak to vypustím, úprimne, na Ondru nemám a tak som sa sústredil na Tomáša. Ondru som po pár kolách nechal ísť pred seba a držal sa za ním. Avšak 11 kôl do konca som tesne pred boxovou uličkou stratil krídlo a musel som pozmeniť stratégiu a obuť ďalšie midy. V tom zhone som zabudol stlačiť pit limiter a asi pol uličky som išiel 90. Hra ma odmenila trestom Stop&Go 10 sekund a myslel som si, že je po pretekoch. Vyšiel som sa Tomášom Vejrychom, no ten rozbil auto a musel do boxov, dostal som sa tak na 8.miesto. Tomáš Pošefko bol ale 8 kôl pred koncom len 9 sekúnd predomnou a tak som prepol na b3 a začal stíhaciu jazdu. Za sebou som mal dieru na boxy, takže som riskoval, v prípade potreby by som zašiel po nové krídlo. Darilo sa mi ho sťahovať, no potom som musel pustiť o kolo rýchlejšieho Jáchyma. Stratil som tým asi 2 sekundy, no vedel som, že ho bude musieť púšťať aj Tomáš. Chvíľu som sa držal Jáchyma, no bol na nových softoch, takže som čoskoro odpadol. Po chvíli ho Tomáš pustil a ja som ho mal 2 kolá pred koncom pred sebou asi 2,5 sekundy. Tu mi už bolo jasné, že ho maximálne dobehnem, no na predbehnutie to stačiť asi nebude. Do konca pretekov som to stiahol na 1,3 sekundy. Zvýšili sa mi 2 litre, takže som si búchal hlavu o stenu, b3 som zapnúť o 2-3 kolá skôr a možno by to vyšlo.

Celkovo som ale spokojný, podarilo sa mi prelomiť smolu a konečne som mal zo seba dobrý pocit, aj som bol za volantom istejší. Snáď ešte v posledných 2 pretekoch ponaháňam chalanov predomnou. Gratulujem prvej 5ke, všetci odviedli neskutočnú robotu a my ostatní im môžme len ticho závidieť. Vidíme sa v Montreale.

Príprava na monacké preteky nebola optimálna, vedel som, že druhý týždeň budem môcť trénovať až v nedeľu a preto som začal trénovať už skôr. Preto ma prirodzene nepotešila zmena verzie trate, ale neostávalo mi nič iné len si zvyknúť za pár hodín na novú trať. Tá bola dosť podobná tej pôvodnej, trochu ma zaskočilo, že zákruta Tabac bola oveľa zatvorenejšia ako v pôvodnej verzii. Naopak sa mi páčila plynulosť posledného sektora, najmä druhá šikana pri bazéne bola omnoho rýchlejšia a viac sa podobala realite. Celkovo som si na novú verziu relatívne rýchlo zvykol, aj keď najmä druhý sektor mi robil najväčšie problémy.

V Q1 to spočiatku nebolo jednoduché, mal som problémy s premávkou a nedarilo sa mi zajazdiť ideálne kolo. Neskôr však prišlo slušné kolo, i keď v prvej zákrute som to trošku viac sekol a pravdepodobne bude toto kolo zmazané. Ale aj ďalšie kolá by mi s prehľadom stačili na postup do Q2, takže myslím, že to nebude mať následky.

V Q2 som vyšiel na trať ako prvý, chcel som mať pred sebou čistú stopu a tiež som si tak mohol ideálne pripraviť pneumatiky pre kvalifikačné kolo. Prvé dva sektory som mal výborné, ale tretí sektor som sa už veľmi šmýkal a dosť som stratil. Výsledné kolo vďaka kvalitnej prvej polovici kola bolo postačujúce na poleposition, i keď pri Patrikovom poslednom pokuse som poriadne trpol. Ani jemu však posledný sektor nevyšiel.

Počas tréningu som sa potykal s myšlienkou začiatku na mediumkách. Minulý rok mi to takto krásne vyšlo, takže ma to lákalo. Na druhej strane som však nechcel zbytočne riskovať inou stratégiou a chcel som kopíovať stratégiu najväčších súperov. Až počas časomiery pred štartom som sa definitívne rozhodol zariskovať a obuť midy.

Kľúčový bol teda štart, keď som musel bezpodmienečne udržať do prvej zákruty prvé miesto. Obával som sa najmä Martina Bruňanského, ktorý obvykle veľmi dobre štartuje, ale jeho VC sa skončila už zahrievacom kole, čo mi určite dosť pomohlo, i keď mi ho bolo dosť ľúto. Na štarte mi tak odpadol veľký súper a ja som sa trochu ukľudnil. Odpich som mal veľmi dobrý, i keď asi som mal šťastie, že Maroš Hrušovský neštartoval bližšie pri mne. Myslím, že jeho štart bol asi najlepší v celej sezóne. Opäť mi pomohlo, že sa na druhé miesto dostal práve Maroš. Pár kôl mu trvalo kým zahrial svoje hardy a ja som mu medzičasom po troch kolách ušiel na cca 6 sekúnd, a tým pádom aj celému zvyšku štartového poľa. Všetko sa pre mňa vyvíjalo priaznivo, a aj mne sa išlo výborne. Trochu ma pribrzdili jazdci o kolo, ktorých som začal dobiehať a predbiehať už po 7 kolách. Postupom času sa moje midy začali prehrievať a ničiť a už som z nich nedokázal dávať také časy ako prvé kolá. Aj budovanie náskoku sa spomalilo, aj keď som bol konštantne o nejaké desatinky rýchlejší.

Do boxov som plánoval isť niekedy okolo 12 kola, nakoniec som sa rozhodol, že do boxov pôjdem až keď budem pomalší ako súperi za mnou. Po 13 kolách som už takýto pocit mal a rozhodol som sa isť ďalšie kolo do boxov. Môj náskok na Maroša s Jarom bol cca. 13 sekúnd, na Jáchyma 15 a na Patrika Novotného cca 18. Vedel som, že na prvú dvojku to stačiť nebude, ale očakával som, že sa zaradím niekde do blízkeho okolia Patrika Novotného. Jáchym zo súboja odpadol, keďže išiel do boxov v tom istom kole ako ja.

Po zastávke v boxoch som sa vrátil tesne pred Patrika Novotného, čo sa neskôr ukázalo ako pravdepodobne rozhodujúci moment pretekov. Popravde, vôbec by mi pred pretekmi nenapadlo, že Patrik pôjde len na jednu zastávku. Niežeby sa to nedalo (i keď v mojom prípade naozaj nie), ale už minulý rok sa ukázalo, že sa to vôbec neoplatí. Prvých pár kôl po zastávke sa nieslo v znamení jemných chýb, trošku dlhšie mi trvalo, kým som si na hardy zvykol. Paradoxne bol Maroš zo začiatku o niečo rýchlejší na zjazdenejších hardoch, ale po zahriatí som sa k nemu začal približovať a dobehol som ho akurát vtedy keď išiel do boxov. Počas tejto fázy sa mi podarilo ušetriť palivo, ktoré som minul nad rámec v prvom stinte.

Po Marošovej zastávke začala trochu nudná fáza, jazdil som viac-menej na istotu, vedomý si toho, že to mám veľmi dobre rozbehnuté. Po Patrikovej zastávke 17 kôl pred cieľom som trochu zbystril, pretože bola šanca, že ak nezareagujem včas, tak by ma mohol potenciálne undercutnúť. Z toho dôvodu som sa nakoniec rozhodol pre skoršiu zastávku s obutím midov namiesto plánovaných softov. Na trať som sa vrátil s cca 7 sekundovým náskokom na Patrika, takže relatívne výhodná pozícia. Najprv bol Patrik trochu rýchlejší, ale vedel som, že moje pneumatiky budú ku koncu pretekov v určite lepšom stave ako tie jeho, takže som sa nestresoval. Po pár kolách sa tak aj stalo a rozostup medzi nami sa začal rapídne zvyšovať. Na Patrika sa navyše dotiahol aj Maroš, a tak som jedným očkom pozeral, ako sa vyvíja ich súboj, keďže pochopiteľne by som uvítal, ak by Maroš Patrika predbehol. Nakoniec sa však tak nestalo, ale dôležité bolo najmä to, že som v Monaku vyhral a navýšil svoj náskok v celkovom poradí pred Patrikom o ďalších 20 bodov.

Preteky boli dosť o taktike, nakoniec mi tá moja tesne vyšla, ale nechýbalo veľa a mohlo to dopadnúť inak. Najbližšie nás čaká Kanada, ktorú mám síce rád, ale nezvyklo sa mi tam veľmi dariť. Hádam sa to bude tentokrát inak a podarí sa mi zaistiť si titul už tam. Gratulujem ešte všetkým jazdcom ktorí videli v Monaku cieľ, špeciálne súperom na pódiu.

Příprava: Byla nadprůměrná, uvědomoval sem si, že se zde bude rozhodovat a pořadím může tento závod hodně promíchat.
Ze začátku sem vůbec nevěděl, jakým směrem v nastavení se vydat, Monako sem loni nejel, takže sem nevěděl, čeho se chytit. Z návštěvy z jara u Martina sem si ale odnesl setup od Petra Paláska z roku 2017 a to mi hodně pomohlo, hlavně, co se týče převodovky. Toto nastavení sem začal upravovat a brzy sem byl spokojen.
Změna trati, mě ze začátku hodně namíchla, protože nastavení nesedělo a asi 80 kol mi trvalo to přenastavit, co bylo ale plus, že trať byla o něco bezpečnější a opotřebení bylo o něco lepší.

Kvalifikace: V Q1 hned kolo pod 1.12, takže v klidu postup. První kolo v Q2, sem hned nedobrzdil T1, takže sem jel rychle do boxů, pro nové pneu a vyrazil sem na 2.pokus.
2.kolo bylo hodně slušné, na začátku S3 se přede mnou rozsekal Tomáš Pošefko a bohužel mě to rozhodilo a na výjezdu z šikany za bazénem sem zadním kolem trefil nějakou skulinu ve svodidlech, což mě rozhodilo a i přes ztrátu necelých 2 desetin, stačilo zajet hodně průměrně S3 a stačilo by to s volným trikem na pole, rozhození mě stálo asi 6 desetin, takže z toho bylo bohužel 3.místo, 8 desetin za svým maximem.

Závod: Maťo se při zbytečném zahřívání připravil o přední spoiler, takže sem měl před sebou jen Aďa. Start mi přišel celkem v pohodě, ale jak odstartoval zbytek prostě nechápu... jestli nastavují převodovku skrze start nevím, každopádně, ještě 2 závody to musím přežít . Po startu ihned propad na P5. Maroš začal držet Jara a Jáchyma, kteří byly na mediích.
Ze začátku sem se držel, ale věděl sem co je v sázce, začal sem se už soustředit na celkové 2.místo a tak sem jezdil o 0.75s pomaleji, než v tréninku. Navíc po pár kolech sem zjistil, že to půjde na jednu zastávku, teplota trati byla kolem 31°C, takže pneu drželi lépe, než v tréninku, kde mi vydrželi 25 kol při 37°C. Po zpackaném startu sem věděl, že moje jediná šance, jak poskočit pořadím, je právě 1 pitstop. Jel sem si své tempo a držel cca 2% opotřebení na kolo.
Věděl sem, že Aďa čeká zastávka a že sme na rozmezí, zda to přede mě stihne, jel sem si ale svoje, protože Aďo už není ten s kým bojuji. Nakonec to přede mě stihl asi o necelou sekundu.
K mému potěšení, všichni přede mnou jeli poměrně brzy do boxů, takže sem věděl, že to na 1 pit nedají. Po 30ti kolech, už toho měli gumy dost, ale řekl sem si, že ještě kolo dám, nebyl sem si jistý, zda by media 18 kol vydrželi. Poslední kolo bylo velké trápení a Maroš mě už skoro stihl dojet.
Při pitstopu nastal klíčový okamžik, kdy sem jel těsně za Zdeňkem Švancarou a viděl sem, že to budu mít na těsno s Jáchymem. Nejdřív sem si myslel, že mě Zdeněk schválně přibrzdil, ale uhnul se hned po výjezdu z uličky a velmi těsně sem to před Jáchymem stihl, což bylo hodně důležité.
Na čestvých midech sem mu rychle poodjel a soustředil sem se opět na opotřebení. Po Marošově posledním pitstopu sem věděl, že mě asi dojede.
Paliva sem měl přebytek, ale nechtěl sem uspěchat B3, abych si neoddělal gumy.
David Hančl mě zbrzdil o sekundu o kolo, protože sem ho chytl na blbém místě a Maroš na mě stahl sekundu, takže už byl něco málo přes sekundu nějakých 7 kol před koncem. Dal sem tedy B3.
Do dvou kol se dotáhl a začal tlačit, než sme dojeli o kolo Martina Frajku. Ten nás brzdil téměř celé kolo a takové nervy a těsnou jízdu za zadním spojlerem sem dlouho nezažil, naštěstí se to obešlo bez ťukance, či předjetí od Maroše. Martin si pak asi uvědomil, koho má za sebou a oba nás pustil. Jednou mě už ale Maroš málem předjel, chybělo opravdu málo.
Nebylo to jednoduché ubránit, ale Maroše sem držel zuby nehty, až kolo a půl před koncem udělal mírnou chybu a to už mi stačilo, aby mě do konce závodu neohrozil.
Pneumatiky by ještě dali tak jedno kolo a pak už by to byl velký boj... vyšlo to bravurně.

Velká gratulace k Aďovi, další skvělý výkon, ovšem nemít v hlavě vidinu celkového pořadí, myslim si, že sem ho zde mohl výjimečně porazit :-).
Velká gratulace i Marošovi, skvělý výkon a parádní tlak ke konci závodu, asi nejlepší závod v Monacu, co sem kdy jel.
Velké díky patří i kolegovi Martinu Slezarovi, který se trápil s volantem kvůli rF2 a nakonec z toho vyválčil 11.místo.
Poděkování patří i Petru Paláskovi za rady dle strategii a poznatků z předchozích sezón na této trati.
Pokusím se ještě boj o titul protáhnout do poslední závodu, ale Aďo to má ve svých rukách, v Kanadě hrozí déšť, takže musím lépe reagovat strategicky, než v Silverstone.
Mám celkem slušný náskok na Jara i Maťa, takže cíl bude určitě v Kanadě je porazit

Príprava bola priemerná, bol som týždeň mimo Slovenska, ale natrénoval som aj tak dosť kôl a bol som dobre pripravený.
Q1 ani Q2 vôbec nevyšli. Buď prišla chyba, ktorá sa v tréningu ani nestávala, alebo som sa dostal do premávky a tak 5. miesto bolo nakoniec so šťastím v poslednom kole po veľkej chyby v T1.
Do zahrievacieho kola dokonca druhý rad po penalizácii Maroša a na štarte dokonca predomnou len Patrik a Aďo po chybe Maťa. Nie zlé.
Štart sa mi veľmi podaril, ale čo predviedol Maroš bolo z inej galaxie a tak som sa síce dostal pred Patrika, ostal som trčať za Marošom, ktorý ma na hardoch brzdil dosť výdatne. Podarilo sa mi ho predbehnúť niekedy okolo 9. kola, to už bolo neskoro, mediumky prestali fungovať a nedokázal som sa ho striasť. Od tejto doby sa mi nejazdilo vôbec dobre. Začal som byť zbytočne nervózny, bol som celý mokrý že som skoro nič nevidel. Strašne som strácal, lebo som sa musel každé kolo utierať a s mokrými rukami sa mi zase šmýkal volant. Začínal som byť dosť bezradný, zo zavretej izby som kričal po manželke, aby mi priniesla uterák. Po nejakom čase som sa ho aj dočkal, ale bál som sa, aby sa mi neodpojili slúchadlá, alebo niečo podobné a tak som zase veľa strácal, kým som si tvár ako tak utrel. Navyše čas, keby neradím hore alebo dole, bol v monaku asi 2 sekundy po výjazde z tunela, tak už v polovici som našlapal 7čku a utieral koľko sa dalo. To sa stalo pár kôl. Medzitým sa po svojej zástavke dostali predomňa všetci moji súperi, teda Patrik, Maroš a Jáchym. Stále som sa nedokázal dostať do tempa a už som sa zmieril s 5. miestom, keď Jáchym zamieril do boxov ešte raz a bolo z toho 4. miesto. Tých pár posledných kôl som už nejako dojazdil, pri pohľade na nie celkom veľkú stratu na jazdcov predomnou som si bol vedomý, že som prišiel o isté 2. miesto a minimálne o možnosť bojovať o víťazstvo, i keď Aďo šiel asi na pol plynu a v prípade potreby by dokázal zrýchliť.
Moje najväčšie utrpenie, čo si na lige pamätám sa však skončilo a dúfam, že to už bude lepšie. Svojím odstúpením mi pomohol Maťo dostať sa na 3. miesto v celkovom poradí, no boj to bude ešte tvrdý. Myslím, že mám na to, aby som s Patrikom o druhé miesto dokázal zabojovať. Ak by sa to podarilo, mohol by som sezónu predsa len zhodnotiť ako úspešnú. Mám na to 2 preteky, tak ešte zaberiem. Gratulácia bedniarom, pekná práca.

Napíšem to tu stručne...
Po nevydarenom Španielsku som na Monako nemal vôbec chuť. Jazdil som asi iba v piatok a v sobotu. Znova mi pomohol Martin Bruňanský, no aj tak som robil kopu chýb.

Q1: také kolo som ešte nikdy nedal
Q2: prvé 2 kolá mi vôbec nevyšli, v treťom som šiel veľmi rýchlo a bol som po 2 sektoroch rýchlejší o 0.6s no potom som sa pri Maxovej zatáčke otočil a rozbil.

R: Urobil som obrovskú chybu a natankoval 105l.Na štarte ma Rusiňák torchu vytlačil a stratil som 2 pozície. Chcel som ho dohoniť no znova som urobil chybu a stratil asi 2s. Po prezutí na Midy som ťukol do zvodidla, otočil som sa a stratil som predné krídlo. Našťastie do boxov mi ostávala už len 1 zatáčka a tak som stratil "iba" 5 - 10s.

Celkovo som so svojm tempom nebol spokojný no, nemal by som sa čudovať keď som mal asi o 20kg ťažšie auto ako ostatní Ale aj toto umiestnenie je uspokojivé. Mrzelo ma to vypadnutie Maťa Bruňanského už pred štartom.
Teším sa na svoju najobľúbenejšiu trať v kalendári F1.