Toš asi by som mohol napísať niečo aj ja, keďže som v rozhovore príliš výrečný nebol
V tréningu vychádzalo všetko na jednotku a už od úvodných kôl sa mi jazdilo veľmi dobre. Robil som minimum chýb a zaznamenával som konštantne vyrovnané časy. Bol som pripravený ako na kvalifikáciu, tak aj na závod. Očakával som jeden z doposiaľ pre mňa najlepších závodov.
V prvej časti kvalifikácie to išlo podľa plánu. Zajazdil som podobný čas tomu, čo som mal natrénované. Keď ma Patrik o kúsok predbehol, chcel som ho zlepšiť, no porobil som chyby. V druhej časti to už také ružové nebolo. Opäť sa prejavil faktor toho, že keď mám niečo zajazdiť, tak to nezajazdím ani keby veľmi chcem. Prvé kolo nevyšlo, v druhom som vyšiel mimo trať, a tak som ho ani nedokončil. Rýchlo som zamieril do boxov a vyrazil na posledný pokus. Našťastie z toho bola aspoň druhá rada a nie úplne najhoršia východisková pozícia. Na pole position by som aj tak nemal, takže tretie miesto sa dalo zvládnuť.
Na štarte sme asi zostali všetci poriadne nervózni. Z monopostu sa mi začalo dymiť a dúfal som v reštart. Ten však neprišiel a tak ostávalo len modliť sa, nech to ten motor vydrží. Vedel som, že sa budem musieť čo najskôr dostať pred Patrika Rusiňáka. Trvalo to iba dve kolá a stalo sa tak. No druhý Patréz si už stihol vyjazdiť celkom slušný náskok, ktorý sa na tak krátkej a vyrovnanej trati doháňa dosť ťažko. Každopádne moje časy v porovnaní s jeho neboli nejak extra zlé. Keď zrovna neprišla nejaká moja chyba, takto bolo približne podobné. No to by som nebol ja, keby niečo nepokazím. Jedna z chýb ma stála až 5% opotrebenia na ľavej prednej pneumatike. Začala sa prehrievať a Patrikovi som mohol povedať bye bye. Samozrejme to znamenalo aj skoršiu zastávku a teda prechod na tvrdšiu zmes. Nepočítal som, že by som mohol začať strácať až tak veľa, pretože moja pôvodná stratégia bola práve taká akú som nakoniec išiel, no v závode som zistil, že mi to vyjde aj na to, čo išli chalani. Bohužiaľ sa to kvôli tej chybe nedalo zrealizovať. Nakoniec sa teda zo sledovania rozdielu medzi mnou a Patrikom stalo sledovanie rozdielu medzi mnou a Jarom. Na moje milé prekvapenie sa držal stále na rovnakej úrovni. Kľúčová bola aj druhá zastávka v boxoch. Jaro si ju najskôr nahlásil, no ja som vedel, že tam ešte nepôjde. Druhýkrát si ju opäť nahlásil vopred a opäť som si myslel, že to iba ‚‚fejkuje‘‘. Teraz bol ale opak pravdou. Naozaj tam zašiel a myslel som, že keď tam vojdem aj ja, prídem o pozíciu. Dal som teda do posledného kola všetko a podarilo sa mi byť pred ním po výjazde z boxovej uličky. Posledný stint už bol naozaj vypätý. Rozhodovala každá maličkosť. Nakoniec k finálnemu súboju došlo až dve kolá pred koncom. Už-už som mieril na vnútrajšok trate no Jaro sa tam pichol skôr, a tak som to tam nechcel zatvárať lebo pravdepodobne, by som ho vytlačil na trávu a nastala by kolízia. Uvoľnil som teda stopu a dúfal, že sa mi podarí to udržať na brzdách. Nepodarilo. Kontakt nastal aj tak a prišiel som o pozíciu. Do konca závodu som už nemal príležitosť mu to vrátiť a tak sme prvá trojica dorazili do cieľa presne v tom istom zložení ako minulý rok.
S tretím miestom som nebol vôbec spokojný. Toto bol jeden zo závodov, kde som mal na to bojovať vyššie. Uvidíme, či to tak bude ešte vo zvyšku sezóny. Každopádne v sezóne minulej som na pódium čakal až do posledného podniku. V tejto to prišlo hneď na úvod. V podstate je to teda asi fajn začiatok, no keď viem, že som nedokázal maximum, tak ma to proste hnevá. S tímom vedieme Pohár Konštruktérov. To som popravde ešte nikdy nezažil.
Dúfam, že budeme bojovať až do konca.
Gratulujem Patrikovi a Jarovi. Nemôžem zabudnúť ani na kolegu Tomáša, ktorý nakoniec po trestoch skončil iba o jednu pozíciu za mnou! Skvelý výkon. Vďaka.