Ahojte, rozhodol som sa že sa vyjadrím k včerajšiemu závodu a vlastne aj k mojej príprave, pretože to pre mňa bol najlepší a zároveň najhorší závod sezóny a chcel by som sa k tomu trochu rozpísať.
Najlepší bol preto, lebo som v ňom bojoval o víťazstvo do posledného kola, súboje so Syrovatským boli super, prvý krát od VC Ruska som išiel s niekým niekoľko zákrut bok po boku a fakt som si tie súboje užíval. No a najhorší bol kvôli môjmu výkonu, aj keď časy na kolo neboli zlé, mohli byť lepšie, robil som príliš veľa chýb ako v závode tak aj v kvalifikácií, vlastne už od začiatku tréningu pred kvalifikáciou, keď som mal snáď pol hodinu problém dokončiť bez väčšej chyby čo i len jedno merané kolo. V závode som niekoľko krát netrafil zákrutu, viac krát som vybehol na vysoký obrubník na výjazde, celú dobu sa mi jazdilo hrozne, vôbec mi nesedel setup ktorý som len mierne upravil z inej trate a necítil som sa vôbec že mám auto 100% pod kontrolou, na výjazdoch to kĺzalo až moc, v nájazdoch to zas bolo nedotáčavé a od štartu až do posledného kola som kvôli tomu robil chyby a strácal veľké množstvo času. Jazdil som s úplným kľudom, nebol som pod žiadnym tlakom a zároveň to podľa jazdy vypadalo že idem svoj prvý závod. Nebol to môj deň, spôsobené to bolo hlavne tým, že som toho moc nenatestoval, najmenej z celej sezóny a väčšinu z toho už v prvom týždni po Abu Dhabi s úplne iným setom, keď sme na serveri s Petrom Zoubkom len tak za sebou jazdili a bojovali, takže to sa ako tréning poriadne ani nazvať nedá. Nebavilo ma to, nemal som motiváciu a odkladal som to na poslednú chvíľu. Keby som vedel že závod pôjde aj Syrovatský, tak by som toho popravde natrénoval viac a mohlo to vypadať lepšie, tým ale nehovorím že jazdil pomaly, možno by to dopadlo úplne rovnako. Až na prvý stint som nemal otestovanú ani výdrž pneu, nevedel som kedy pôjdem do boxov a aké pneumatiky dám do posledného stintu. Nebudem sa rozpisovať do detailov o všetkom aby to nebolo zbytočne dlhé, skúsim len tie najdôležitejšie momenty. Jiřímu sa štart podaril, môj bol priemerný, nemal som šancu zaútočiť a ostal som na druhom mieste. Bol som od neho ale rýchlejší, držal som sa ho, ale výjazdy na druhú DRS rovinku mal snáď v každom kole dokonalé a maximálku tiež výbornú, takže tam som nemal šancu. Skúsil som to teda v druhom sektore a po peknom súboji sa mi to aj podarilo, dostal som sa do vedenia, ale po tej niekoľkokolovej jazde tesne za ním bola moja ľavá predná pneumatika už v hroznom stave a prvý stint som nemohol bez risku natiahnúť viac ako do 11. kola. Po zastávke som sa postupne dostal na prvé miesto, vybudoval som si cca 8 sekundový náskok aj vďaka Patrikovi Novotnému, ktorý so Syrovatským bojoval a ako dobrá voľba mi prišlo ísť do boxov už v 30. kole pre ďalšie hardy. Opäť využiť tú výhodu čerstvosti pneu, navýšiť náskok o niekoľko sekúnd a potom sa to snažiť do konca závodu udržať. Problém bol ale, že Strišovský s Bruňanským boli za mnou 19 sekúnd, takže by som sa vrátil tesne za nich. Snažil som sa im teda vzdialiť aspoň o ďalšie 2 sekundy. Natiahol som stint o 3 kolá navyše, vôbec som sa im ale nevzdialil, práve naopak. Rozhodoval som sa či bude lepšie počkať a dať nakoniec stredné pneu, s tým, že som ale netušil koľko kôl v poslednom stinte vydržia, takže by to bol risk a mohli by mi na konci odísť. Išiel som teda na istotu, dal som tvrdé a veril som že na konci mi to prinesie výhodu. Z boxov som sa vrátil za Maťa a v ďalších kolách som sa ho snažil predbehnúť. V každom kole mal vďaka Jarovi DRS, takže na rovinke to bolo takmer nemožné, strácal som veľa času a tak som sa ho rozhodol prekvapiť a skúsiť to v nájazde na štadión. Môj plán bol ísť s Maťom bok po boku a za ďalšou zákrutou sa vďaka lepšiemu výjazdu z vonkajšku na čerstvejších pneu pred neho dostať. Podaril sa mi výjazd z T9 a predkom som sa dostal na úroveň zadnej časti jeho Mercedesu. Dúfal som že ma registruje a nechá mi miesto, bohužiaľ to ale zavrel viac ako som čakal, vyletel som do štrku a stratil som väčšinu náskoku nad Syrovatským. Tá zákruta bola Maťova, bol vpredu, ja som to ale riskol a dúfal som že tam miesto nechá. Po závode vzal ale vinu na seba a ospravedlnil sa mi, neodhadol to. Nevadí, stáva sa, môj náskok bol teda stratený a Syrovatský tesne za mnou. Viac krát to skúšal na konci druhej DRS rovinky a viac krát som sa tam ubránil, pretože som mohol vďaka vyššiemu prítlaku brzdiť o čosi neskôr ako on. Raz sa na výjazde z vracačky ťukol predným krídlom o moje zadné koleso, mňa to v momente stiahlo smerom doľava a podľa jeho slov som ho tým vytlačil z trate, v replay je ale vidieť že som mu tam miesto nechal, išiel som rovno a on išiel smerom od obrubníku doprava a tým sa práve sám ťukol o moje koleso. Trošku som sa mu vďaka tomu vzdialil, ale dotiahol sa na mňa veľmi rýchlo a predbehol ma. Držal som sa ho, myslím že v tomto bode boli moje tvrdé pneu už v lepšej forme ako jeho stredné, ale vďaka jeho maximálke som opäť nemal na rovinkách šancu, snažil som sa ho držať ako to šlo a skúsiť ho v poslednom kole prekvapiť. V nájazde do T8 som bol rýchlejší, išli sme bok po boku, ostal som na vnútrajšku a z T9 som chcel využiť lepšieho výjazdu a predbehnúť ho. To mi ale nedovolil, nedal mi ani milimeter miesta a veľmi jasne mi to tam zavrel a skončilo to tým, že sa naše kolesá zasekli a obaja sme skončili v hodinách. Dal som síce hneď do chatu "v" pretože ma to naštvalo, keďže on na mňa predtým útočil na rovnakom mieste, úplne rovnakým spôsobom, s tým rozdielom že bol o dosť vzadšie ako ja v tomto prípade a aj tak som mu tam miesta nechal doslova na 2 monoposty. Užil som si ale aj tento súboj aj keď dopadol tak ako dopadol a nie som kvôli tomu sklamaný, aj keď Jiří body nezískal, vyhral on, podal dobrý výkon, aj keď to zavretie na konci nemalo s fair play nič spoločné. Každopádne gratulujem víťazovi, je mi ľúto Petra Zoubka, ktorý sa poctivo pripravoval, mal obrovskú rýchlosť čo ukázal už v kvalifikácií a keby nemal po štarte smolu, myslím že by dnes vyhral práve on. Keď si odmyslím môj včerajší výkon tak som spokojný, získal som svoj tretí titul, prvý po pauze od roku 2014 a aj napriek nepripravenosti a zlému výkonu som až do posledného kola držal krok s niekoľko násobným majstrom ligy, čo síce moc neznamená ale aj tak poteší
dnes som si ale víťazstvo rozhodne nezaslúžil. Gratulujem aj Maťovi k istému druhému miestu v šampionáte, porazil po výbornej sezóne prvý krát Patrika Novotného a verím že v budúcnosti ten titul vyhrá.